Správanie psa (Pes)
Lovecké správanie psa
Tento funkční okruh bol domestifikáciou psa zasiahnutý snáď najviac. Nielenže pes je od útleho detstva ovplyvňovaný vo svojom loveckom chovaní (nesmie naháňať zvieratá nesmie si všímať domácu hydinu atd.), ale už samotný dedičný základ loveckého chovania je dlhodobým šľachtením zasiahnutý a tieto zmeny sú dedične upevnené. U niektorých plemien je lovecký pud silne utlmený, u niektorých je lovecké chovanie modifikované (napr. vystavovanie u stavačov, štvanie bez priblíženia ku koristi u chrtov) alebo presmerované (špecializácia na pernatou zver). Lovecké chovanie smeruje k zaisteniu potravy pre jedinca i skupinu.
Obranné správanie psa
Obranné chovanie sa týka hlavne teritória. Úplná väčšina psov bez ohľadu na plemeno má silne zachovaný zmysel pre obranu teritória.
Sexuálne správanie psa
Sexuálne chovanie smeruje k produkcii potomkov a tím k zachovaniu rodu. Patrí sem výber partnera, párenie a starostlivosť o mláďatá. Do všetkých týchto činností psovi výrazne zasahuje človek.
Teritoriálne správanie psa
Obrana teritória ("stráženie"). . Vo svojom teritóriu prejavuje pes podstatne vyššie sebavedomie, než aké by prejavoval na území neutrálnom. V tomto prípade je ochotný napadnúť i protivníka bez ohľadu, či sa mu javí ako silnější alebo slabší súper. Pokiaľ je týmto protivníkom pes, spravidla ustupuje, v okamihu, keď sa "votrelec" ocitne za hranicou teritória, "obranca" sa stiahne. Pokiaľ tak neurobí, dôjde spravidla k fyzickému boju.
Udržovanie individuálnej vzdialenosti u psov
Každý jedinec si v rámci svorky bráni akési "súkromné teritórium", jeho porušenie ostatnými členmi skupiny (vrátane človeka) je pociťované ako porušenie pravidiel. Čím vyššie postavenie má jedinec v svorke, tím väčšie udržuje obvykle individuálne vzdialenosť. Vyvýšené postavenie vo svorke má vždy alfa jedinec. Pokiaľ si človek pripustí psa príliš k telu, napr. dovolí mu spať v posteli môže sa pripraviť o svoje postavenie super alfy. Môže potom dôjsť k tomu, že pes svojho majiteľa napadne a pokúsi sa prevziať vyššie postavenie.
Udržovanie hierarchického usporiadania psov
Hierarchické usporiadanie (hodnostné poradie) je určené ako v klasickej psej svorke, tak v spoločenstve jedného či niekoľkých ľudí a jedného alebo viac psov alebo taktiež v dvojici psovod - pes. Psovod má uľahčené zaujať vyššie postavenie, pretože pes obvykle rešpektuje biologickú nadradenosť. Pes zaujíma len také postavenie aké mu človek dovolí. Prvým a najčastejším príznakom zmenšenia hodnostného odstupu medzi psom a psovodom býva neposlušnosť psa. Takúto situáciu spôsobí spravidla psovod svojou neistotou alebo nedôslednosťou pri výcviku.
Agresívne chovanie psa
Rozoznávame agresívne chovanie tlmené a netlmené. Netlmené agresívne chovanie sa vyskytuje pomerne zriedka a dochádza k nemu v extrémnych situáciách. Najdôležitejším signálom, ktorý predchádza vlastnému útoku, je uprený pohľad protivníkovi do tváre (pes protivníka "fixuje" očami), vycerené zuby a zježená srsť, najmä na chrbte. Tlmená agresivita je podstatne častejšia než netlmené agresívne chovanie. Jej prejavy siahajú od bežných bitiek medzi psami na neutrálnom území (krátke zákusy, snaha útočiť zhora, hlučnosť pri boji a minimum zranení), až po rituálne prejavy, ako je napríklad chytanie za nos.
Imponovanie
Imponovanie sa objavuje v okamihu, kedy sa stretávajú jedinci, ktorých sociálne postavenie je neisté. Imponujúci pes stojí alebo obchádza druhého psa so zdvihnutým chvostom, hlavu drží hore, uši vztýčené a nasmerované dopredu. Díva sa pred seba do diaľky a starostlivo dbá, aby nehľadel na druhého psa. Od hrozby sa imponovanie líši hlavne tím, že imponujúci psy na seba nikdy nehľadia priamo a v žiadnom prípade nekrčia pysky a neukazujú zuby. Imponujúce chovanie používa pes vtedy, pokiaľ sociálne postavenie druhého jedinca je blízko jeho vlastnému.
Protestné chovanie psa
Prejavuje sa buď ako odpoveď na nevhodné správanie iného psa, alebo ho využívajú veľmi nízko postavení jedinci ako prvú predzvesť sociálnej expanzie. V takomto prípade sami vyhľadávajú situácie, ktoré ich oprávňujú k protestu. Protestujúci pes zaujíma pokornú pozíciu, ale hlavu stáča k obťažujúcemu nadriadenému otvára tlamu dokorán a ukazuje zuby. Nekrčí však pysky a nevrčí. Protestné chovanie označujeme taktiež ako obrannú hrozbu, nieje však prejavom strachu. Jeho účelom nieje vyvolať konflikt, ale zamedziť nežiadúcemu chovaniu partnera.
Podriadené chovanie psa
Jeho účelom je tlmenie agresivity. Obvykle ho používa podriadený jedinec voči nadradenému, ale aj sociálne vyššie postavený člene svorky tlmí pokorným chovaním protestnú agresivitu nižšie postaveného jedinca. K podriadenému chovaniu patria tiež zmierlivé gestá. Najvýznamnejšie je zdvíhanie labky. Ďalším a pre psovoda dôležitým indikačným znakom je oblizovanie. Snaha obliznúť psovodovi ústa či tvár je jednoznačne priateľské podriadené gesto. K podriadeným gestám zaraďujeme i odvrátenie pohľadu a stiahnutie chvosta medzi nohy.
Priateľský a neutrálny kontakt psov
Priateľský kontakt predstavuje správanie, pri ktorom sú prejavy podriadenosti a nadradenosti celkom potlačené.
Neutrálny kontakt – dochádza k nemu v situáciach, keď sa stretávajú psy, ktorí sa poznajú napr. z cvičiska alebo parku. Je charakteristický krátkym oňuchávaním a to hlavne tváre a uší.
Hra psov
Hra je typickým prejavom najmä šteniat, dospelé psy sa však rovnako často hrajú. U šteniat má hra najmä význam ako príprava a tréning na bežné činnosti, zatiaľ čo dospelé psy majú záujem len o určité hry a za určitých okolností. Hry môžeme rozdeliť na solitárne, nahrádzanie a sociálne. Solitárne hry sú hry bez partnera, pes sa hrá s predmetom. K nahrádzacím hrám sa pes uchyľuje v prípade, že partnera nemá a je sám a nudí sa. Najtypickejším je známe naháňanie sa za vlastním chvostom. V prípade sociálnych hier musia byť prítomní minimálne dvaja jedinci. Výzva ku hre sa prejavuje širokou škálou gest od drobných hopkavých poskokov vrtenie chvostu a skláňanie prednej časti tela k zemi až po hravý útok.
Emócie psov
Rovnako ako človek je aj pes schopný prežívať rôzne emócie (strach, hnev, zúrivosť, radosť, náklonnosť apod.). Emócie delíme na kladné ( príjemné) a záporné ( nepríjemné) a ďalej na krátkodobé a dlhotrvajúce.